LEKÁRI SÚ PRESVEDČENÍ, ŽE NA INFRAZVUK CITLIVO REAGUJE DO 30 % ĽUDÍ.

 

 

To znamená niekoľko miliónov len v Nemecku.

Napriek tomu masový experiment s veternou energiou pokračuje bez prerušenia.

 

 

Infrazvuk bol pôvodne určený pre použitie v armáde. Dokázal totiž pôsobiť na ľudí tak, že cítili nevoľnosť, mali závraty, niektorí mali psychické problémy, faktory strachu, neschopnosť myslieť a podobne.  Teda účinky, ktoré sa dali dobre využiť proti nepriateľovi.  Potom sa však zistilo, že zbraň nefungovala na každého rovnako spoľahlivo, preto bolo od ich využitia armádou upustené.

 

Infrazvuk vzniká tam, kde sú v pohybe veľké masy. Vyskytuje sa v prírode, napríklad pri lavínach alebo zemetraseniach. 

Aj veterné turbíny generujú infrazvuk - vždy, keď sa otáčajú ich listy. V husto obývaných krajinách ako Nemecko, kde veterné parky susedia s obytnými oblasťami, prichádzajú mnohí ľudia o spánok:

"Najhoršie je to, keď ležím večer v posteli. Po piatich až desiatich minútach sa začnem cítiť malátne. Začne mi búšiť srdce a počujem silný piskot v ušiach. Do určitej miery cítim aj stiesnenosť a stres" hovorí Inza Bock a Hermann Oldervotel, ktorí žijú vo Východnom Frízsku vo zdialenosti 700 metrov od veterného parku. Je v ňom niekoľko desiatok turbín. Fungujú aj pri nízkych rýchlostiach vetra, takže veterný park je v prevádzke prakticky nepretržite. 

 

"Keď tu prespíte štyri alebo päť dní, máte pocit, akoby ste celý týždeň popíjali. Je to naozaj zlé. Dochádza k úplnému výpadku myslenia. Stalo sa mi to dokonca počas telefonovania. Nemohol som tomu uveriť. Ale keď som preč alebo niekam odídem, hneď sa cítim lepšie."

"Najprv sme netušili, čo je príčinou zdravotných ťažkostí.

Veterné turbíny tu máme už vyše 20 rokov, takže sa nezdalo, že by mohli byť problémom. Trvalo nám určitý čas, kým sme si uvedomili, že za zdravotnými problémami je veterná energia. Spočiatku sme tomu neverili ani my sami. Vždy sme mali hneď pri dome malý veterný park s 52 turbínami. Vadili nám. Niekedy boli tak hlasné, že sme ich počuli veľmi zreteľne. Ale nebolo to tak, že by nás ten hluk robil chorými." 

 

Podobne ako iní obyvatelia žijúci v blízkosti veterných parkov, aj problémy Inzy Bockovej a Hermanna Oldervotela vznikli v dôsledku takzvaného „repoweringu“ - teda vtedy, keď sa  menšie turbíny nahradili väčšími a výkonnejšími.

 

Úradníci nie sú zvlášť znepokojení infrazvukom z veterných elektrární. Oficiálne testy ukazujú, že ak sa veterný park nachádza asi 700 metrov od obytnej oblasti, jeho infrazvuk zaniká v pozadí okolitého hluku. Inými slovami, vzniká úplne bežná hladina hluku, z ktorej už nemožno identifikovať špecifické znaky infrazvuku. Bodka.

 

Spolkový inštitút pre geovedy a prírodné zdroje (BGR) však disponuje mimoriadne citlivými meracími systémami, ktoré jednoznačne zmerali aj hodnoty infrazvuku v okolí veterných turbín. Už v roku 2004 preskúmal infrazvukové emisie jednej veternej turbíny. Vedcov zaujímalo, do akej vzdialenosti možno tieto emisie ešte zaznamenať. "Pri nízkych frekvenciách senzory zaznamenali veľmi jasné signály z veternej turbíny. Pri každom prechode listu okolo stožiara sa stlačí a strhne veľké množstvo vzduchu. Tento signál vytvára tzv. harmonické prechody listov – typický infrazvukový podpis. Ide o jednotlivé frekvencie, ktoré sa zreteľne vynárajú z hluku pozadia s vyšším akustickým tlakom, teda s vyššou energiou." hovorí pracovník BGR. Turbína skúmaná v roku 2004 bola pritom veľmi malá – len 0,2 megawattu. Pre väčšie veterné parky vedci urobili modelový výpočet. 

Výsledok: 5-megawattová turbína môže generovať detekovateľný infrazvukový signál aj zo vzdialenosti 20 kilometrov.

 

20 kilometrov? Ale neuvádza sa v správe Spolkového úradu pre životné prostredie, že infrazvuk z veterných elektrární zaniká už vo vzdialenosti 700 metrov? Ako možno vysvetliť takýto rozdiel? 

V akustike je bežné zamerať sa na pásma, teda skupiny frekvencií, a nie na jednotlivé frekvencie. Ako to ovplyvňuje dáta, ukazujú rôzne krivky. Modrá čiara grafu vo videu zobrazuje neupravené údaje s jasnými vrcholmi. Ak sa zameriame na pásma, krivka bude červená – s vyrovnanými vrcholmi. Takto vyhladený graf poskytol úradu argument, že infrazvuk z veterných parkov zaniká v pozadí. 

 

Dom, kde žijú Inza Bocková a Hermann Oldevottel, je ich domovom aj pracoviskom. Predaj neprichádza do úvahy. 

"Spočiatku úrady sľubovali merania, potom ich však odmietli. Dali nám vedieť, že momentálne nie je možné vykonať merania, pretože nie je vhodný smer a sila vetra." Keď ich úrady nechali napospas, pár si objednal a zaplatil merania sám. Vykonal ich odborník Sven Johansson. Použil aj senzor vibrácií, pretože veterné elektrárne generujú aj štrukturálny hluk – teda

vibrácie. Johansson porovnal vzorec štrukturálneho hluku eterného parku s tým v dome. Je to ako porovnanie odtlačkov prstov. Dá sa dokázať, ktorý zdroj čo vyvolal. V tomto prípade sme podozrievali veternú turbínu. Mikrofóny merali vnútorné aj vonkajšie priestory. Mikrobarometer zaznamenával jemné výkyvy tlaku vzduchu. Všetky prístroje boli zosynchronizované na meranie infrazvuku a štrukturálneho hluku súčasne. Ak vznikajú silné vibrácie, stačí aj minimálny akustický tlak v rozsahu vzdušného hluku na to, aby spôsobil nepríjemné pocity. Ak vibrácie nie sú prítomné, môže byť akustický tlak o niečo vyšší bez tohto účinku. Ide teda o interakciu medzi štrukturálnym a bežným hlukom. Preto je dôležité posudzovať ich súčasne. Vibrácie zvyšujú citlivosť na infrazvuk – čo predstavuje dodatočnú záťaž pre obyvateľov. 

 

"Keď som ležala v posteli, mala som zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku. Cítila som vibrácie matraca. V prítmí som jasne videla, ako sa matrac pohybuje. Keď sa začne bzučanie, je to ako v úli. Stačí položiť ruku na stenu domu – a cítiť vibrácie. Keď silno fúka, aj pes ich cíti. Začne byť nepokojný. Vtedy si hľadá miesto na spanie v skrini. Aj keď sú dvere zatvorené, otvorí ich a vlezie dnu. Tak, myslím si, sa už nenachádza priamo na vibráciách."

 

Sven Johansson sám zažil tieto vibrácie. Merania ukázali  jednoznačné zaťaženie v podobe silných vibrácií. 

"Vnímali sme ich aj my, keď sme stáli vedľa domu. Naše technické meracie prístroje ich zaznamenali aj vo vnútri domu. Spolu s vibráciami Johansson zaznamenal aj výrazné zaťaženie infrazvukom. Extrémne vysoké úrovne infrazvuku boli detekovateľné aj vo vnútri domu. Do určitej miery boli akustické tlaky dokonca vyššie než v exteriéri. Prieskum vykonaný úradmi by priniesol iný výsledok, pretože by bol vykonaný podľa normy DIN 45680. Takto by bol rozsah infrazvuku väčšinou ignorovaný. Základný problém tejto normy spočíva v jej jednoduchom predpoklade, že všetko pod 20 Hz je nepostrehnuteľné ľudským uchom. Avšak existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či je to

pravda. 

 

Profesor Alex Salt pracuje na Washingtonskej škole medicíny v St. Louis v Spojených štátoch. Je medzinárodne uznávaný odborník na fyziológiu vnútorného ucha, a už nejaký čas sa zaoberá tým, že ucho reaguje na infrazvuk. Je to pozorovanie, ktoré Salt a jeho tím učinili viac-menej náhodou pri výskume choroby vnútorného ucha. Lekári použili infrazvuk, aby otestovali, ako choré ucho reaguje na vonkajšie podnety.

 

Zistili, že v uchu máme dva druhy senzorických buniek. Keď je človek vystavený infrazvuku, tento zvuk vstúpi do jeho ucha,

stimuluje vonkajšie vlasové bunky, ale neaktivuje vnútorné vlasové bunky, ktoré sú zodpovedné za počutie, takže tento zvuk vôbec nepočuje. Ale stále existujú elektrické reakcie v uchu na tento zvuk, čo stimuluje inú reakciu organizmu. Na základe vlastných pozorovaní a intenzívneho štúdia špecializovanej literatúry sú výsledky Salta považované jeho kolegami za nepopierateľné - ale mimo svet vedy to tak nie je.

 

Právnici, ktorí radia prevádzkovateľom veterných turbín, sú proti tejto štúdii veľmi negatívni.

"Robili nám problémy po mnoho rokov. Myslím, že nás rozdrvia v súdnych sporoch, že to nie je možné a podobne, ale jednako vedci nesúhlasia s týmto. Myslím, že ak chcete byť zaujatí, tak budete - všetko to súvisí s predsudkami a peniazmi, obávam sa."

Pre profesora Salta vedecké otázky týkajúce sa infrazvuku a ľudskej percepcie ešte nie sú úplne zodpovedané a preto považuje za dôležité, aby sa v tejto oblasti vykonalo viac výskumu.

 

A práve to sa deje. Vedkyňa profesorka Simone Kuhn a jej kolegovia vystavili testovaných krátkym infrazvukovým signálom pod prahom sluchu. Inými slovami, zvuk, ktorý nebolo možné počuť. Výskumníci sa potom pozreli na to, čo sa stalo v mozgu. Zistili, že intenzívna aktivita prebiehala v časti mozgu, ktorá sa primárne zaoberá konfliktovými situáciami, a tiež v pravej amygdale, oblasti spojenej so zvládaním stresu.

 

Takže infrazvuk aktivuje oblasti mozgu, ktoré normálne spravujú stres. Z toho vyplynula hypotéza, že ak niečo počujete vedome, môžete si povedať, že viete čo to je a ignorujete to. Ale pri veciach, ktoré nepočujete, nemáte možnosť povedať si, že to ignorujete. Takže to, čo vedome počujeme, môže byť posúdené a, ak je to potrebné, ignorované. Ale veci, ktoré sú vnímané iba podvedome, generujú stres a možno aj strach. 

 

Nepočuteľný zvuk priťahuje čoraz viac výskumu. Profesor Christian Pfahl je riaditeľom kardiológie, thorakálnej a cievnej chirurgie na Univerzitnej nemocnici v Mníchove. Po posledné dva roky sa so svojím tímom venuje výskumu infrazvuku. Zameriavajú sa na akútne účinky. Výskumníci skúmajú ľudské vlákna srdcovej svaloviny. Na tento experiment sa odoberú dve vlákna od toho istého pacienta. Tie sú následne zabezpečené v dvoch identických zariadeniach. Jedno bude slúžiť ako kontrola, druhé bude vystavené infrazvuku. Cieľom je zmerať, ako sa mení sila srdcového svalového vlákna pod vplyvom infrazvuku. Toto je už tretia séria testov vykonaných pracovnou skupinou. Dve predchádzajúce série už boli ukončené.

 

"S určitosťou môžeme povedať, že za týchto akútnych podmienok infrazvuk skutočne má jasný vplyv na tkanivo srdcovej svaloviny. Obidve série testov ukázali jasné zníženie sily srdcového svalu."

 

Ešte nie je jasné, ako infrazvuk dokáže znížiť silu srdcového svalu, ale už bola predložená jedna teória. Predstavte si veslársky čln s veslármi. Sú to priečne mostíky svalov. Ak je tento čln teraz vystavený infrazvukovému signálu a začne sa náhle triasť, ak by to bol napríklad osemveslár, štyria členovia posádky by pokračovali v veslovaní, ale štyria by sa dostali mimo rytmus veslovania, tak v okamihu by čln stratil rýchlosť. To, čo spôsobuje, že veslársky čln, alebo presnejšie, srdcový sval, vychádza z rytmu, je energia infrazvuku.

 

Či už to počujeme alebo nie, každá forma energie má fyzické účinky a infrazvuk je obzvlášť nebezpečný, pretože ho nepočujeme. 

 

Je povinnosťou vlády chrániť svojich občanov pred škodlivými vplyvmi životného prostredia. Federálny zákon o kontrole emisií stanovuje, ako sa to musí stať. A do akej miery. Predovšetkým sa zákon týka významných vplyvov. Zákon netvrdí, že pokrýva každý typ negatívneho vplyvu.

Takže môžu existovať prípady, keď sa niekto cíti ovplyvnený zdrojom hluku spôsobom alebo do tej miery, ktorý zákon nekryje. Keď sa vytvára zákon, legislatíva vždy zanechá malú oblasť, ktorú zákon nepokrýva. A to je niečo, čo občania musia jednoducho akceptovať. 

Jednoducho prijať? To nie je možnosť pre Inzu Bock a Hermanna  Oldewotela. Cítia sa opustení politikmi. V skutočnosti sa cítia zradení.

"Vôbec neberú ohľad na obyvateľov v okolí. Len sa postarajú o to, aby prevádzkovatelia veterných parkov boli v poriadku, aby ich veterné farmy boli schválené a aby ich mohli stavať a robiť zisk. Samozrejme, za peniaze daňových poplatníkov. Ale to sme aj my - aj my prispievame na celú túto subvencovanú elektrinu."

 

Títo dvaja postihnutí ľudia hľadajú útočisko v kempingu dosť ďaleko od svojho domu a od veterného parku. Tu trávia svoje večery, ale najmä noci, aby si konečne oddýchli. "Keď sa zamyslím nad všetkým, čo sme doteraz prečítali, verím, že ak nebudeme opatrní, môžeme sa premeniť na krajinu nespavosti alebo na krajinu unavených občanov, ktorí sú vystavení signálom, ktoré nemôžu počuť, a teda sa proti nim nemôžu chrániť. Nespavosť, problémy so srdcom, poruchy vnímania, závraty. To sú len niektoré z chorobných symptómov, ktoré môže spôsobiť infrazvuk."

 

Lekári sú presvedčení, že na infrazvuk reaguje do 30 % ľudí. 

To znamená niekoľko miliónov len v Nemecku. 

Napriek tomu masový experiment s veternou energiou pokračuje bez prerušenia.

 

 

S prekladom videa pomohla Inka Kleštincová, za čo jej veľmi pekne ďakujeme :)